Je možné koučovanie detí? A je to vôbec žiaduce? Na výchovu prvého dieťaťa som sa necítila obzvlášť pripravená. Ako dcérka rástla, bolo zjavné, že direktívna výchova nebude fungovať. Netušila som, čo tam napasovať namiesto toho. A keďže verím, že náhody neexistujú, úplnou (ne)náhodou som sa dostala ku koučovaniu. A keď som sa v koučovaní začala vzdelávať, zmena spôsobu myslenia sa prejavila aj vo výchove. S veľmi pozitívnou odozvou aj u dcérky. Dnes mám doma deti dve. To, ako s nimi jednám nie je v pravom zmysle koučovanie detí. Znalosti koučovania mi umožňujú byť im partnerom a pátrať po ich odpovediach tam, kde príkazy nie sú nutné. A to nám otvára nádherné možnosti, ako si náš vzťah užívať.
Aby ste aj vy mali predstavu, ako také koučovanie detí v bežnom živote môže fungovať, prinášam vám jeden veľmi milý príbeh. Pochádza z pera jedného z najväčších majstrov v koučovaní – Petra Szabó, MCC. S Petrovým dovolením som ho preložila a spracovala.
Príbeh odporúčam prečítať aspoň dvakrát. Koučovacie otázky som vám zvýraznila. Tajomstvo skvelého kouča je predovšetkým v jeho schopnosti aktívne počúvať, byť prítomný a klásť silné, otvorené otázky.
Riešenie nezaujíma, ako problém vznikol.
Moja trinásťročná dcéra sa ma opýtala: „Ocko, môžeš ma koučovať?“
„Myslíš, skutočne koučovať?“, opýtal som sa s údivom.
„Hm… nedarí sa mi napredovať s mojím štvrťročným projektom…“
„V čom by som ťa mal koučovať, aby si začala napredovať?“ zaujímal som sa.
„Vieš, musíme napísať prácu o Rumunsku. Musíme to odovzdať za šesť týždňov a ja nemám ešte nič hotové. Skutočne neviem, čo písať. Na internete som nič užitočné nenašla, plus nasledujúce týždne sa toho bude tak veľa diať. Štyri testy, francúzština, matematika, dejepis a ešte aj nemčinu sa musím učiť. A taktiež veľa anglických slovíčok sa musím učiť. No a dvadsiateho tretieho mám husľový koncert, na ktorý sa musím pripravovať…“ Po lícach jej začali stekať slzy.
„Znie to tak, že máš skutočne veľmi veľa povinností naraz.,“ poznamenal som s povzdychom. „Je mi to tak ľúto, zlatíčko, nie je to ľahké. Poďme do tvojej izby, pozrieme sa na to, čo sa dá koučovať.“
Dcéra si oprela hlavu o moje plece; ja som ju objal a spýtal som sa jej, čo je najdôležitejšie zo všetkých vecí, ktoré ju čakajú. „Vlastne, je to skutočne ten štvrťročný projekt,“ povedala. Keď sme prišli do jej izby, podala mi hromadu papierov.
Prebehol som v rýchlosti listy a opýtal som sa: „Pomôž mi pochopiť to, ako to s tým projektom máš. Povedzme, že na škále od 1 po 10. 10 znamená, že máš v ruke kompletný projekt a 1 zaznamená, že si v tejto veci ešte nič nespravila. Kde sa teraz nachádzaš?“
„Možno na trojke,“ odvetila dcéra váhavo.
„Čože? Už si na trojke?“ skríkol som prekvapene (a sotva som sa ovládol, aby som zadržal poznámku o dĺžke času, ktorý ostáva do odovzdania projektu – 6 týždňov).
„Čo si už dosiahla, že si už na 3 a nie ešte stále na 1?“
„No, vidíš tu, mám už tieto výtlačky z internetu,“ ukázala na hŕbu papierov v mojej ruke a ako som sa pozeral na papiere, ona pokračovala: “Už som hovorila so spolužiačkou, ako si rozdelíme ktorú časť, ale, zatiaľ som nenašla nič o športe.“
„OK, nemáš nič o športe zatiaľ – a čo ešte si urobila, že si už na trojke?“ „Označila som všetky strany, ktoré sú zaujímavé, zozbierala som nadpisy pre obsah, ale skutočne neviem, čo presne mám písať o rumunskej hudbe.“
„Jasné, stále tam niečo chýba. Čo ešte si urobila?“
„Nahrali sme si dokument, ktorý dávali v televízii a ešte nám ostáva vybrať vhodné scény.“
„A toto všetko pre teba znamená, že si na trojke na škále?“
„Vlastne, teraz keď nad tým premýšľam, je to skôr štvorka, pretože som už napísala aj koncept o „kultúre“ a „geografii“ do počítača.“
Po krátkej pauze sa na mňa usmiala širokým úsmevom, štuchla ma lakťom do rebier a povedala: „Ocko, ja už som na štvorke, super!“
“No, už si toho urobila veľa, aby si sa dostala na štvorku, mladá dáma.“
Dcéra sa len usmievala a usmievala, zatiaľ, čo ja som premýšľal nad mojou ďalšou bystrou koučovacou otázkou:
„Predstavme si, že spravíš ďalší pokrok a nejako sa dostaneš na 5 na škále. Podľa čoho spoznáš, že si už na 5 a nie stále na 4?“
„Jój ocko, ty a tie tvoje hlúpe koučovacie otázky. Teraz si spravím koncept o rumunskej hudbe a potom si opäť niečo vygooglim o športe. Vďaka za koučing a ahoj.“
Dcéra zmizla a to som sa len rozohrieval! 😊
Takmer som na našu konverzáciu pozabudol, keď Anna-Júlia prišla k obedu o týždeň neskôr. So širokým úsmevom a hrdo mi oznámila, že je na sedmičke v rámci škály na tému štvrťročný projekt.
„Mimochodom, ocko, ani som nepredpokladala, že koučing tak skvelo funguje, je to fakt cool!“ poznamenala. „Dokonca som o tom povedala spolužiakom, že ma otec koučoval.“
Moje srdce kouča zaplesalo a moje otcovské srdce sa začalo topiť…
„O čom ste diskutovali s Annou-Júliou?“ zaujímala sa moja manželka, po obede, keď deti odišli.
„Pokiaľ si dobre pamätám, opýtal som sa jej len zopár škálovacích otázok. A dokonca sa mi ani nepodarilo poriadne vyjasniť si jej cieľ – vlastne sme len surfovali okolo škály a to je všetko.“
Kouč verí, že expertom na svoj život ste vy sám. Koučovacím procesom objavíte svoje vlastné odpovede.
Milí rodičia, prajem vám veľa krásnych chvíľ s vašimi deťmi. Až pocítite, že vám direktívny prístup vo výchove nefunguje, ozvite sa mi, pozdieľam s vami zásady koučovacieho prístupu. Koučovanie detí je síce ešte stále považované za novotu v našich končinách, nie je to nič nebezpečné. Jedná sa o nenásilnú formu komunikácie a spolupráce. Z vybudovaného partnerského vzťahu sa budete tešiť aj vy, aj vaše deti. Taktiež odporúčam koučovanie detských zručností, kde si môžete posilniť chýbajúcu zručnosť spolu s vašimi deťmi. Tento koncept vynikajúco funguje napríklad v škôlkach alebo školách.
Zdieľaním tohto článku podporíte moju prácu, za čo vám veľmi ďakujem.
